Vývoj udalostí v Egypte za posledné dni ukazuje na to ,že prezident Mubarak prakticky stratil kontrolu nad situáciou v svojej zemi. Polícia nemá možnosť a ani sily a prostriedky , aby zadržala národný protest a hnev a jednoducho sa rozutekala. Nepomohlo taktiež zavedenia zákazu vychádzania a prítomnosť jednotiek armády . Armáda sa rozdelila na dve časti. V podstate zatiaľ zaujala „ neutrálnu“ pozíciu a sú u nej prejavy sympatií s národom . Poznatky o postojoch armády je pre Mubaraka zvlášť nepríjemným prekvapením. Mubarak pôsobil v armáde a bol presvedčený že ho armáda podrží.
Osobne lietal na nadzvukovom lietadle vojenského letectva Egypta, ako špecialista leteckých síl. Pred aktivizáciou armády s úlohou udržať poriadok štedro rozdával príslušníkom armády veľké sumy finančných prostriedkov. Aj napriek finančným prostriedkom nie je armáda rozhodnutá zasiahnuť ozbrojenými formami proti obyvateľstvu, ktorí protestujú proti korupcii a biede.
Situácia egyptského prezidenta sa zhoršuje aj preto, lebo sa proti nemu postavili, všetky opozičné sily a hnutia, islamisti, ľavicové organizácie a hnutia, demokratické organizácie a hnutia. Proti nemu stojí autorita, ktorá chce získať vedúce postavenie a potom politickú moc v krajine – líder MAGATE, Mohamed al Baradei.
Jednou z hlavných chýb prezidenta je ten fakt, že sa zľakol konkurencie zo strany umiernených islamistov a na voľbách koncom roku 2010 nepustil „ Bratov –mohamedánov“ do parlamentu. Do volieb sa islamisti , ktorí boli v buržoáznom parlamente zastúpení delili o moc spolu zo zodpovednosťou za prijímané rozhodnutia a zákony. Teda tkzv. radikálov bolo možné vtedy eliminovať. Vznikajúce protiklady a opozičné návrhy a akcie bolo možné diplomaticky eliminiovať.
V súčasnej situácii islamistom nie je kde ustupovať. Aj preto, lebo sa situácia v krajine vyvíja v neprospech Mubaraka. Ak berieme do úvahy, že 40 % obyvateľstva Egypta je pod hranicou biedy, ( nie životného minima a biedy ), mesačný príjem nie je vyšší ako 50 USD), sa opozícia zatiaľ opiera o hybnú silu o pracujúci ľud, no má samozrejme iné ciele - získať politickú moc. Hybné sily sú pracujúci, ktorí netušia, že budú oklamaní.
Nakoniec, posedný úder súčasnému prezidentovi naniesol Západ. Mnohí lídri Európy a USA fakticky vystupujú na strane „ opozície“ , kde poukazujú na nevyhnutnosť uskutočnenia „ tkzv. demokratických reforiem“ v krajine.
V podstate sme svedkami kolapsu buržoáznej moci. O tom názorne hovorí fakt, že Mubarak vymenil kabinet ministrov. Opozícia to hodnotí, ako prejav slabosti a zároveň ako strategickú „ chytrosť „ , ktorej cieľom je „ vypustiť paru“ národu a zostať tak u moci do jesene , keď sú plánované voľby. Ak sa však Mubarakovi podarí zázrakom zostať u moci, je určite veľmi priezračné, že operácia „ Následník „ sa vyzradila.
Proti prezidentovi hrá jeho vysoký vek a dlhodobosť pôsobenia vo funkcii. Pre nikoho nie je tajomstvom, že aj pri optimálnej skladbe politických síl, sa u moci už neudrží. A taktiež máloktorí budú „ tancovať“ pod notami jeho neautoritatívneho syna .
Sú tu však aj obavy nadnárodných monopolov USA , že pod vplyvom udalostí v Egypte a pádu prezidenta môže dôjsť k „ chaosu“ myslíme tým socialistickú orientáciu protestu v krajine. Opozícia je zatiaľ krehko jednotná pod heslom „Odstránenie Mubaraka „ a potom sa uvidí ? Vyplávajú na povrch neriešiteľné protiklady medzi liberálmi a islamistami, medzi mohamedánmi a kresťanmi. Títo sa delia na umiernených a „ rozmrznutých „. Okrem týchto politických síl pretenduje na moc aj armáda. Nikto z nich však nebude riešiť sociálne problémy pracujúceho ľudu. Ide im o získanie moci bez narušenia podstaty a základov kapitalistického systému
V najbližšom období pád Mubaraka ponesie za sebou aj reťazovú reakciu a vyzve ku kolapsu aj režimy „ tkzv. civilných oddaných “ vlád a monarchistov, ich režimy v ďalších krajinách tohto regiónu v prvom rade v Jemene. Medzi ďalších kandidátov na realizáciu „ koncepcie buržoázneho domina „je Jordánsko, Sýria a Alžír.
Najhlavnejší faktor udalostí je, že zmena moci v Egypte bude mať za následok podstatnú zmenu pomeru síl v regióne. Zaujímavé, že Izrael zostáva jedinou krajinou, ktorá pokračuje vo všestrannej pomoci režimu Mubaraka. Pochopiť Tel Aviv je možné. Práve súčasný prezident bol garanciou „ priateľskej“ neutrality Egypta. Je všeobecne známe , že bez Egypta tejto bohatej krajiny, na ľudské zdroje, sa nezačínala ani jedna arabsko – izraelská vojna. Teraz sa však zahraničná politická orientácia môže podstatne zmeniť.
Možno to ani nie je také rozhodujúce a podstatné ,že v klasickej anti izraelskej pozície „ Bratov mohamedánov „ ktorí si , po víťazstve posilnia svoje pozície a vplyv v Egypte, v porovnaní s tým, že sa jediným východiskom a prostriedkom stane vonkajšia expanzia obyvateľstva Egyptu. Fakticky je to zaprogramované v súčasnej demografii krajiny. Za posledných 15 rokov sa počet obyvateľstva zdvojnásobil a poračuje jeho rast geometrickým radom. na základe skromného prepočtu sa ročne počet obyvateľstva zvyšuje o 2 milióny.
Aj keby sa moci dostali iné opozičné politické sily a hnutia, nebudú schopní riešiť narastajúcu biedu. Tento fakt bude vplývať a vytvárať podmienky na nestabilitu politickej moci v Egypte na dlhé obdobie a perspektívu.
Nevyhnutne sa k moci dostanú radikálni islamisti, idei , ktorých nachádzajú podporu medzi mládežou. Podstata ich koncepcie je jednoduchá My tak biedne žijeme len pre to, že sme zanedbali a opustili učenie pravoverného islamu „
Ani „ šariát“ však nebude východiskom z biedneho postavenia národa . Východiskom podľa niektorých politických komentátorov je žiaľ vojna. Aby sa eliminovali protesty národa a odviedla pozornosť od iných možností riešenia zložitej politicko ekonomickej situácie od politických riešení moci, treba nasmerovať tento protest na vonkajšieho nepriateľa a tým je sionizmus a sionisti. Podľa ideí islamistov, sionisti spia, ale aj vidia , ako možno arabom a islamu spôsobiť škody. Týmto nepriateľom je samozrejme Izrael, ktorý by sa mal pripravovať na najhoršiu situáciu ohrozenia a taktiež k svojmu pádu
Egypt chce pád Mubaraka
V centre Káhiry sa zhromažďuje okolo 200.000 ľudí, aby sa zúčastnili »milionového pochodu«, ktorého cieľom je zvrhnutie vlády prezidenta Mubaraka. Armáda ako sme už spomenuli v informáciách dopredu sľúbila, že proti kľudnej demonštrácii nezasiahne a požiadavky demonštrantov považuje za „ legitímne“. Väčšina protestujúcich mieri na námestie Tahrír, teda námestie Oslobodenia , ktoré sa stalo v predchádzajúcich dňoch hlavným dejiskom demonštrácií ktoré si vyžiadali asi 300 obetí na ľudských životoch .
Predák egyptskej opozíce Muhammad Baradej prehlasuje, že Mubarak sa musí do piatku vzdať úradu. Potom by sa mali vypísať nové voľby parlamentné a prezidentské.
Kto je Baradej?
USA sa podľa amerických denníkov snaží zistiť čo si Baradej myslí o podstatných otázkach medzinárodnej politiky, či na neho môžu vsadiť svoju kartu . Podľa politických informátorov, sa hovorí , že vraj USA, nemajú informácie len preto, že predošlý prezident George Bush Baradeja neznášal a vyhodil ho z funkcie Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energetiku . Je to mediálny podfuk, na zastieranie podstaty udalostí. Veľmi dobre majú prepracovaný scenár z hľadiska záujmov medzinárodných monopolov. Američania zatiaľ našli kompromis na jednej strane Baradej privítal udelenie Nobelovej ceny Baracku Obamovi, na strane druhej označil druhú okupáciu Palestíny za hanbu . V Káhire je od včerajška zvláštny politický emisár, ktorý má ( Frank Wisner ), ktorý »má vybrať Mubarakového následníka«.
Nepokoje v Egypte a obavy z nestability na celom Blízkom východe sa prejavujú na cenách severomorskej ropy Brent, ktoré stúpajú o viac ako 110 USD za barel.
Celý kabaret, je veľmi priehľadný, nadnárodné monopoly vymysleli nové bábkové divadlo, zneužívajúc nespokojnosť národov vo svoj prospech- prospech zisku s cieľom okrádať pracujúcich. Imperializmus slávi dočasný úspech je to úspech jeho budúceho hrobu.