Súčasnú medzinárodnú situáciu pochopíme len vtedy, ak pristúpime k tejto otázke z pozícií marxistickej analýzy, svetového ekonomického kapitalistického systému v období 80 – tych rokov minulého a začiatkom tohto storočia. Musíme si vyčleniť určitú konkrétnu časovú dimenziu prejavujúcej sa súčasnej krízy. Len za predpokladu pochopenia jeho krízového stavu, tendencií rozvoja , budeme schopní formulovať prognózy tohto procesu v budúcnosti. Súčasný stav ekonomiky , ekonomického krízového stavu kapitalizmu, jeho analýza tvorí základ pre budúci rozvoj politických udalostí . Všeobecná a prehlbujúca sa kríza kapitalizmu , ktorá naďalej prináša ľudstvu vojny, utrpenie, hlad a duchovnú prázdnotu , ktorého kríza je očividná , ale ktorý má naďalej ešte dostatok, najmä potlačovateľských síl a prostriedkov, proti pokrokovým silám a hnutiam pracujúcich – taká je jeho charakteristika.
V čom je podstata svetového ekonomického systému kapitalizmu a s čím sa civilizácia stretne v budúcom období. Unikátnosť súčasného obdobia je v tom, že sa ekonomický systém rozvíja v podmienkách prevládajúceho kapitalistického systému a spôsobu výroby. Dokonca ani Čína nenarušuje tento systém , prijatím svojich špecifických zákonov o ochrane súkromného vlastníctva , privatizácii , ktoré za určitých subjektívnych a objektívnych podmienok , môžu priviesť národ tejto najväčšej krajiny sveta , k tým tragickým následkom , ktoré sa uskutočnili v ZSSR a krajinách východnej Európy.
Z tvorivej marxisticko-leninskej analýzy protikladov a tendencií svetového vývoja možno vyčleniť nasledovné tendencie :
- tendenciu nevyhnutnosti , revolučného boja robotníckej triedy a pracujúcich proti kapitalistickému spoločenskému systému
- tendenciu prehlbujúcej sa všeobecnej krízy kapitalizmu, ktorá zasahuje všetky kapitalistické krajiny bez výnimky, ako - kapitalistickú celosvetovú sústavu, ktorá zachvátila nielen ekonomiku, ale aj politiku,celú nadstavbu. Súvislosti : Túto všeobecnú krízu kapitalizmu nemožno stotožňovať s hospodárskou krízou z nadvýroby a finačnou krízou – majú však spoločné príčiny a tie sú v protirečení výrobných vzťahov s charakterom výrobných síl
- tendencia prejavujúca sa v novom poslaní a postavení komunistického hnutia , chápania nových realít v ťažkom procese obnovy revolučného charakteru hnutia, a z nich vyplývajúcich organizačných, programových a politických úloh . Súvislosti : Hľadanie riešení vznikajúcich problémov, otvára komunistickému hnutiu nové možnosti boja za politický vplyv na masy , za svoju ideovú, politickú, organizačnú obnovu po dočasnej porážke v 80 - tych rokoch minulého storočia. Nevyhnutnou podmienkou je, aby komunisti plnili úlohu predvoja v revolučnom procese , aby tvorivo rozvíjali maxisticko-leninskú teóriu v prospech robotníckeho hnutia. Skúmanie podstaty javov a fungovanie sociálnych zákonov, musí prebiehať v súdružskej, kritickej , konfrontácii názorov a hľadísk , ktoré nie sú síce vo všetkom zhodné a ktoré vyjadrujú rozdiely v národných a regionálnych skúsenostiach komunistov, no s cieľom vypracovania východísk a programu boja za oslobodenie robotníckej triedy od nadvlády kapitalizmu . Obohacovanie učenia by malo prebiehať aj v procese dialógu s inými ľavicovo orientovanými spoločensko-politickými hnutiami, ktoré na základe vlastných skúseností, overujú určité stránky zložitej a protivorečivej skutočnosti súčastného sveta.
- tendencia v rozvoji , ekonomických a politických smerov ,ich poznania v súvislostiach v jednotlivých krajinách , s cieľom boja proti kapitalistickému spoločenskému systému, najmä v organizovaní sa subjektívnych politických organizácií a hnutí , ktoré určujú dozrievanie subjektu revolučných socialistických zmien - robotníckej triedy, jej uvedomenia, a organizovanosti. Súvislosti : V procesoch rastu vplyvu , objektívnych a subjektívnych faktorov a predpokladov, ktoré usmerňujú revolučný charakter zmien, kapitalistického systému, nie je v súčasnosti ,priama súvislosť, najmä v analýze a formulácii politických cieľov. Preto je nutné vytvoriť medzinárodnú internacionálnu organizáciu komunistických a revolučných síl s cieľom zjednotenia a podpory týchto revolučných síl v jednotlivých krajinách a koordinácie hnutia v boji proti kapitalizmu . Lenin upozornil, že „ komunisti sa nesmú uzavierať do vlastnej ulity “ Je to dôležité z hľadiska rozširovania síl, ktoré vystupujú v opozícii proti pravicovým vládam a vôbec podstate kapitalizmu. Marxistická teória vyrastá zo súhrnu revolučných skúseností a revolučných myšlienok všetkých krajín sveta.
- tendencia zániku kapitalistického systému vo svetovom rozsahu bude postupná a zaberie celú historickú epochu. Pri analýze súčasného kapitalizmu treba zdôrazniť, že situácia aj v EU ako aj na Slovensku sa zostruje a skrýva nebezpečenstvo sociálnych protestov, explózie a politickej destabilizácie. Súvislosti : Buržoázia naráža na nové ťažkosti v udržiavaní si svojej politickej moci v spoločnosti. Ako je charakteristické aj u nás na Slovensku konflikty a krízové situácie, ktoré v takýchto podmienkách vznikajú sa v politickej oblasti, prejavujú názorovými nezhodami a bojom medzi buržoáznymi stranami. Prejavy tohto procesu sú maskované vonkajšou dynamikou politického života. Nie je ich, ľahké rozoznať v širokej škále udalostí, v ktorej sa prejavujú - zastierajúc pri tom vnútorné javy „ nápadnými“ kauzami a nepodstatnými spormi a prejavmi. Pravicové buržoázne vlády vedome prispievajú k politickému chaosu a anarchii. Cieľ je jasný vyvolať v nespokojných vrstvách spoločnosti dojem , že sa niečo robí a že sa situácia môže zlepšiť. Ako príklad môže slúžiť aj politický boj medzi buržuáznymi politickými stranami za posledných 20 rokov od kriminálnej kontrarevolúcie v roku 1989 na Slovensku a v Čechách. Charakteristický boj politických síl, ktoré riadia činnosť burožoáznych štátov v bývalých krajinách socialistického spoločenstva vo východnej *Európe napr. Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Ukrajina, Česká repbublika sa prejavuje v tendenciách ich striedania sa pri moci. V poslednom období to boli tri základné sily, ktoré sa striedajú v určitom poradí a sú pri moci alebo v „ relatívnej čistej podobe „ alebo v rôznom koaličnom vzájomnom spojení . Je to pravica, a extrémna pravica , centristi a ľavica. Samozrejme toto rozdelenie, je veľmi relatívne, nezriedka ho vzájomne komplikujú v príprave a priebehu na voľby, a hlavne v politickom boji o moc v štáte.
- tendencia potreby rastu vplyvu komunistického hnutia na robotnícku triedu a jej spojencov - na základe zmien a uskutočnených analýz v triednom zložení spoločnosti, zmien v sociálnej základni robotníckej triedy, príchodom do ich radov - nových pracujúcich, ktorí vykonávajú prevažne duševnú prácu, novými robotníkmi spätými so špičkovou technológiou , pracujúcimi v sférach služieb a pod. Súvislosti : Teda v dôsledku rastúcich zmien sa počet a úloha robotníckej triedy, ako spoločenskej sily a jej potencionálne možnosti zväčšujú. Noví vzdelaní robotníci, ktorí sú spojení s centrom a nervami hospodárskeho systému súčasného kapitalizmu opierajúceho sa o špičkové technológie, nemajú skúsenosti z revolučného boja a nemajú revolučné tradície. Chýba im nielen politická skúsenosť , ale aj odborová organizovanosť. Existujú medzi nimi , rozličné protikomunistické predsudky, pod vplyvom buržoáznej propagandy a ideológie, ktoré im prekážajú uvedomiť si svoje revolučné možnosti . Úroveň triedneho uvedomenia sa znižuje vplyvom reformistických myšlienok a nálad, najmä medzi vrstvami pracujúcich , ktorí neprešli školou triedneho boja. Na druhej strane, treba však vidieť, že sa v ňom hromadí - revolučný potenciál – protesty v krajinách EU proti nezamestnanosti, prepúšťaniu a boja za vyššie mzdy, protesty odborov proti pravicovým reformám , jednotlivých vlád . Teda protesty nesú nové požiadavky na vyššej úrovni na základe reakcie pracujúcich, na nové drastické politické protiľudové reformy pravice. Tieto zodpovedajú dosiahnutej úrovni výrobných síl, kultúry, vedy, a tých sociálnych nárokov – ktoré sú spojené s touto úrovňou. Ako zdôrazňoval V.I.Lenin : „ Robotnícke hnutie sa rozvíja podľa zákonov dialektiky, nie rovnomerne, ale skokmi ...zavše sa tieto zmeny diali potichu, proletariát zbieral svoje sily v zákulisí, nebadane, čo často vyvolávalo u inteligencie pochybnosti o trvácnosti a životnosti masového hnutia. Potom nastal prelom a celé revolučné hnutie, ako by sa razom pozdvihlo na nový, vyšší stupeň. „ Teda z toho vplýva, tak ako vtedy , pred proletariátom a jeho predvojom politickou stranou, tak aj dnes sa vynárajú prakticky nové úlohy a na ich riešenie nám treba nové sily, - pripravených komunistov. V súvislosti s hlbokými zmenami v štruktúre výrobných síl, je nevyhnutné zabezpečovať diferencovaný prístup, k jednotlivým sociálnym skupinám a vekovým kategóriám v osobnej a názornej agitácii – agitovať za revolučné zmeny spoločnosti, odsudzovať protiľudový režim, vysvetľovať podstau a príčiny nezamestnanosti a biedy. Tieto úlohy majú, jednotlivé komunistické strany a ľavicovo orientované hnutia, socialistické organizácie mládeže vo svojich programových vyhláseniach . Z uvedeného vyplýva, že je potrebné a veľmi dôležité program komunistických strán prehodnotiť, za účelom spresnenia najmä politických a ekonomických cieľov, na základe objektívnych potrieb revolučného hnutia..
Prejavy a dôsledky kapitalistického ekonomického programu a politiky buržoáznych vlád od roku 1989
Viac ako dvadsať rokov plnej moci kapitálu, liberalizmu, trhovej ekonomiky, nie je, v podstate, revolučným spôsobom narušované - revolučnými akciami pracujúcich. Súvislosti : Kde je príčina tejto „ aktivity „ základných organizácii strany. Zbavil sa svet rozpadom socialistického svetového hospodárstva od rán a anarchii kapitalistického spôsobu výroby ?, inflácie, nezamestnanosti, narkománii, alkoholizmu, detskej práce, prostitúcie a násilia ? Ukazuje sa že nie, nie od žiadných následkov kapitalizmu. Všetko svedčí o tom, že protiklady kapitalistického systému sa zostrujú a násilie narastá. Pod nátlakom Vatikánu dochádza k zneužívaniu náboženského presvedčenia a cítenia obyvateľstva. Dochádza k podnecovaniu odporu proti pokrokovým myšlienkam zo strany cirkevných hodnostárov, ktorí priamo zasahujú do spoločensko-politických procesov v štátoch východnej Európy.
Je na zamyslenie, že aktivizácia straníckych kolektívov zaostáva za potrebami revolučného hnutia t.j. neadekvátne pracujú tieto kolektívy základných organizácií - medzi masami. Preto najhlavnejšou úlohou, bude skvalitnenie práce vo vlastných radoch a práca s mladými členmi, práca s politicky vyspelými robotníkmi.
Komunisti odmietajú takú politiku pravicových vlád, podľa ktorých súčasná „ priemyselná spoločnosť „ / napr. Taliansko, Portugalsko, Španielsko /, musí v etapách obnovy technológie, podľa pravicových vlád , nevyhnutne existovať masová nezamestnanosť, dekvalifikácia pracujúcich , posiľňovanie autoritatívneho charakteru kapitalistickej pracovnej disciplíny so zmenami v Zákoníkoch práce a reforiem sociálneho systému v prospech súkromných vlastníkov .
Aké sú reformné odpovede a protesty odborov v krajinách EU. Ako odpoveď na pokles zamestnanosti , navrhujú skrátenie pracovného dňa, a týždňa pri zachovaní úrovni miezd, žiadajú zdokonalenie systému sociálnych tlmiacich prostriedkov, ( sociálne poistenie, podpora v nezamestnanosti jej zvýšenie , Žiadajú prestavbu štruktúry kapitálových investícií, ich preorientovanie na sféru sociálnej infraštruktúry, duševnej produkcie, a vytváranie nových širokých priestorov pre zamestnanosť. Je pochopiteľné, že realizácia, týchto požiadaviek je spájaná s bojom za posilnenie vplyvu robotníckej triedy, za demokratickú kontrolu procesu rozvoja technologickej revolúcie , za rozšírenia systému samosprávy pracujúcich vo výrobe a v miestnej samospráve. Tieto navrhované opatrenia však , neohrozujú základy kapitalistického zriadenia , no určitom slova zmysle „ uľahčujú bremeno „ a záťaž krízy a jej vplyvu na pracujúcich .
Nezamestnanosť – a jej dôsledky
Nezamestných je na svete v súčasnom období viac ako 1,8 miliárd . Len v EU je viac ako 25 miliónov nezamestnaných. Neoficiálne údaje potvrdzujú, že v EU je dlhodobo nezamestnaných viac ako 35 miliónov osôb. Počet nezamestnaných rastie ročne o 2 až 3 % v porovnaní s aktívnym práceschopným obyvateľstvom. Napr. vo Francúzku je to 12,5%, v Nemeckej spolkovej republike sa počet nezamestaných zvýšil dvojnásobne a počet nezamestnaných sa pohybuje okolo 5,1 miliónov osôb. Takáto tendencia sa prejavuje aj v Taliansku, Grécku, Španielsku,Portugalsku, ale aj v USA a Anglicku. V EU nenájdeme štát, kde by bola nezamestnanosť nižšia ako 12 %. Na základe údajov OSN viac ako 3 miliardy ľudí v rozvojových krajinách má menší príjem ako 1 USD na deň. Viac ako 1 miliarda ľudí vo svete nevedia čítať a písať. V USA je napríklad, ešte v súčasnom období viac ako 30 miliónov negramotných.
Vo svete ročne umiera viac ako 10 miliónov ľudí s ktorých je 5 miliónov detí a z nich 54 % zomiera najmä od hladu. Nepozerajúc na rôzne medzinárodné dohody a konvencie viac ako 250 miliónov detí je vykorisťovaných ( vo veku od 5 do 14 rokov ). Naozajstným bičom v rozvojových krajinách je detská prostitúcia. Je to osud krajín Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky a táto tendencia sa začína prejavovať a jej nositelia postupujú i do krajín východnej Európy a bývalých sovietskych republík.
Inflácia zvyšuje ceny už viac ako 30 krát, v porovnaní s 80 rokmi 20 storočia. Približne toľko narástla i cena zlata a potom špekuláciami na finančných trhoch dočasne poklesla.. Produktivita práce rastie a ceny by sa mali znižovať no tendencia je opačná.
Nezamestnanosť na Slovensku, ktorá je najväčším problémom Slovenska rastie a približuje sa k hrozivej hranici 15%. Za posledný mesiac vzrástla o 2, 74% čo je o 10 428 nezamestnaných viac , ako v decembri 2010. Bez práce je 14, 68% čo predstavuje 391 637 ľudí, ktorí nemajú zamestnanie. Nezamestnanosť je najvyššia za posledných 6 rokov. Iba 20 okresov na Slovensku má nezamestnanosť nižšiu ako 10%. Najhoršie je na tom okres Rimavská Sobota kde je skoro 40% nezamestnanosť a viac ako 14000 nezamestnaných, Revúca, Rožňava, ktoré majú percentuálne najvyššiu nezamestnanosť. Vývoj v nezamestnanosti je neistý nakoľko sa zvyšujú ceny elektriny, plynu, vody, tepla, zvýšila sa DPH. Ceny ropy, benzínu a nafty idú nahor a to určite nebude mať dobrý vplyv na zamestnanosť. Mnoho mladých Slovákov bude nútených odísť za prácou do zahraničia. Je potrebné konštatovať, že v mnohých okresoch Slovenska je reálna nezamestnanosť vyššia ako 20 % . Oficiálne štatistiky buržoázneho štátu , túto skutočnosť zakrývajú využitím takzvaných metodík výpočtu. Pravicová vláda sa spoliehala asi len na to, že Nemecko a Rakúsko otvorilo v máji svoj pracovný trh, kde je potrebný cudzí jazyk a vysokoškolsky vzdelaní mladí ľudia , budú vykonávať a aj vykonávajú podradné práce len aby prežili. A tento fakt chcela využiť, že počet nezamestnaných na Slovensku klesol. Podvod.
Mzda akoby u pracujúcich rástla, no reálna mzda a životná úroveň pracujúcich rapídne klesá. Inflácia ako hydra zožiera všetky predošlé výdobytky robotníckej triedy. Príčiny rastu nezamestnanosti , príčiny inflácie, príčiny kapitalistickej krízy, zbedačovania más, degradácie kultúry, morálky, militarizácie ekonomiky, boli už dávno vysvetlené K. Marxom v Kapitáli. Ich podstata vzniku je tá istá , ako vtedy tak aj v súčasnom období. Sú výsledkom vplyvu znamenitého zákona hodnoty, základného zákona tovarovej výroby a jej vyššej formy kapitalistického spôsobu výroby, zákona ktorý určuje celý rozvoj tejto spoločnosti. Zákon nerovnomerného ekonomického a politického rozvoja vyplýva z existencie tovarovej výroby, z pôsobenia zákona hodnoty. Základným prejavom napr. nerovnomerného vývoja je rozdielne tempo akumulácie kapitálu – to sa zachováva i pri zmenšovaní rozdielov v hospodárskej a vedecko – technickej úrovni jednotlivých krajín.. Nevyhnutne vyvoláva rastúce napätie v ich vzájomných vzťahov napr. V Európskej únii, medzi EU a USA, vznik konfliktných situácií a vojenskej agresie, vojen a násilia , ako tomu je v Iraku, Avganistane, Sýrii, Lýbii, Egypte, pod. Tento proces vedie k zahraničnej politickej, ekonomickej expanzii a agresii, a rozširovania sfér vplyvu v závislosti od meniaceho sa pomeru síl. K organizovaniu a exportu takzv. revolúcií s cieľom ovládnutia nových území a prerozdelenia sfér vplyvu. Kapitalizmus pokračuje v nevídanom hromadení bohatstva na jednej strane a biedy a nezabezpečenosti más na druhej strane. Politická reakcia, vo všetkých smeroch , expanzionizmus a agresivita v plnej miere charakterizujú súčasný kapitalistický systém aj v Európe.
Súčasné smery vývoja a súvislosti
Ak analyzujeme súčasné smery vývoja a politickej situácie treba zdôrazniť, že pre pravicové vlády je charakteristické to, že sú to predstavitelia najreakčnejšej časti buržoázie. Pre nich , ako sme svedkami , pre ich politiku aj u nás na Slovensku, je príznačná mimoriadna tvrdosť, a maximalizmus pri obhajovaní jej záujmov, či už vo vnútorných alebo zahraničných otázkach. Ak napr. ide o sociálno ekonomické problémy, pravicová vláda Ivety Radičovej, kladie najväčšie bremeno nákladov na pracujúcich a minimálne na buržoáziu. V zahraničnej politike napr. minister ZV SR Mikuláš Dzurinda, ako aj ministri okolitých štátov sa pokúšajú nielen zachovať pozície kapitalizmu, ale aj späť dobyť stratené - a to tou najagresívnejšou formou a prevažne vojenskou silou. Je vyjadrená v militaristickej orientácii, podpory rozpočtov NATO, na vojenské agresie násila.
Pre analýzu problému stability moci buržoázie má osud sociálnoreformistických a ešte viac komunistických strán veľký význam. Upevnenie ľavice, rast jej podpory zo strany obyvateľstva svedčí o tom, že v spoločnosti narastá kritický postoj k buržoázným stranám, dokonca k celému kapitalizmu. ( sociálnoreformistické strany sa neusilujú o jeho rozbitie , zato často vyjadrujú svoj nesúhlas s týmto spoločenským zdriadením viď. Strany SDĽ a Smer na Slovensku ). Spomeňme si na slová Lenina o tom, ako buržoázia strieda dve taktiky nadvlády – takéto striedanie sa uskutočňuje výmenou strán.
Na príchod politických síl k moci v kapitalistickom štáte viď . posledné parlamenté voľby na Slovensku a ich odchod sa nemôžme pozerať vždy a v každom prípade ako na inscenáciu lacného politického predstavenia. Musíme ich analyzovať , ako udalosti charakterizujúce stabilitu alebo nestabilitu kapitalizmu, ako udalosti, ktoré svedčia o pevnosti vlády buržoázie. Samotné vystriedanie síl pri moci sa v takýchto podmienkách samozrejme stáva určitým barometrom situácie.
Najmä skutočnosť od roku 1989, ukazuje, že kontrarevolúcia postupovala vo východnej Európe koordinovane naraz vo všetkých štátoch s diferencovaným prístupom. Po získaní moci, po dočasnej porážke socializmu , centristických skupín a súčastí novej vládnucej triedy, bolo v podstate príznakom eufórie z víťazstva a v ich vládnutí , „ pokojnej „ prevahy buržoázie.
- svedčilo to o „ dôvere „ oklamanej veľkej časti obyvateľstva v reformačné možnosti kapitalizmu v reformizmus.
- to znamenalo i znamená, že sily na krídlach, najmä ľavicové boli viac , alebo menej postupne vytláčané do úzadia.
- centristi sú najmenej nebezpeční a teda je to optimálny spôsob vlády v podmienkach keď, buržoázia môže čoraz ťažšie otvorene útočiť proti komunistom, pracujúcim, proti svojim odporcom ( ak to môže podľa okolností urobiť, urobí to bez zaváhania - príklad antikomunistickej propagandy po 1989 roku a aj v súčasnosti ).
Po ďaľších voľbách sa vo Východnej Európe dostáva k moci pravica, , je to často znamenie búrok pre kapitalistický systém. Je to znak, že na zabezpečenie svojich záujmov musí buržoázia, siahnúť k tvrdým prostriedkom, ktoré pri súčasnom pomere síl, nie sú veľmi bezpečné.
Možno namietať, že ak sa pravica dostala k moci prostredníctvom volieb, vďaka hlasom radových voličov, ťažko možno hodnotiť jej víťazstvá ako prejav ťažkostí buržoázie, skôr ich možno vysvetľovať, ako príznak stabilizácie, lebo pravica je najotvorenejší obhájca jej záujmov. To si vzájomne neprotirečí . Jednoducho tými alebo inými trikmi , ako sme boli svedkami, v predvolebnej kampani posledných, ale aj pred nimi, volieb, darí sa získať na svoju stranu časť más, a podnietiť ich aby hlasovali za nich.
A to tým väčšmi, že toto všetko prebieha v zložitom období, keď sa mnohých ľudí zmocňuje nepokoj, zúfalstvo, a správajú sa politicky nelogicky, zmietajú sa v neistote.V týchto podmienkách môže reakcia viesť určitú časť más.
Ak sa pri moci ocitli, strany reprezentujúce ľavé krídlo, to už môže ( je to iba možnosť ), znamenať pre buržoáziu krízu. Môže pre to, lebo z ďaleka nie všetci ľavicovo orientovaní občania , stoja na protikapitalistických pozíciách, aj keď ich hlásajú. Niektorí , ak príde, na prax , ich konkrétne činy, sa prejavia, ako keby boli veľmi blízki „ politickí pribudzní „ , buržoáznych reformistov. Preto sú aj prijateľní pre vládnucu triedu.
Ak by vyhrali extrémni ľavičiari , je to samozrejme neúspech pre buržoáziu. No i v takomto prípade si udržiava politickú moc, predovšetkým hospodársku, s nespočetnými prostriedkami pôsobenia na verejnosť a nátlaku na vládu. Uplatňuje všetky prostriedky boja, od propagandistických kampaní, a hospodárskej sabotáže, , finančých špekulácií, po prevrat.. Prax nám ukázala, že je schopná politickej odvety.
Každá revolúcia, je odsúdená na zánik, ak sa nevie ubrániť proti triednemu nepriateľovi. Po 1989 roku ohlušujúco, zhodne s týmito reformistickými nádejami socializmu s ľudskou tvárou , vyzváňali zvony masovej propagandy , S akou horlivosťou sa „ nezávislá tlač a médiá „ , snažila a usilovala o presvedčovanie más v tom, že ich čaká lepší život,. Prebúdzaním nádeje na budúcnosť sa usilovali paralyzovať nespokojnosť ľudí s prítomnosťou, vo východnej Európe, Ukrajine, Gruzii, Lýbii, Egypte, snažia sa o to v Bielorusku, a inde vo svete .-– ošúchaný spôsob propagandistickej „ odvádzajúcej terapie „ . Všetok tento rozruch sa pochopiteľne odráža na masách, na ich konaní a myslení. Časť pracujúcich je pomýlená a nakazená optimistickými ilúziami.
Umelo vytváraná čiastočná hospodárska „ stabilita „ , a umelo vytváraná atmosféra v médiách sociálneho optimizmu vedú k tomu, že buržuoázia pociťuje z času na čas pevnejšiu pôdu pod nohami.
No čím väčší je omyl, tým silnejšie je následné rozčarovanie ako tomu bolo a je v bývalých krajinách socialistického spoločenstva. Takýto zákonitý osud postihuje tých, čo slepo dôverovali zvyšujúcej sa schopnosti kapitalizmu a podľahli konzumnému spôsobu života. Mnohé sa pomiešalo „ v kapitalistickom dome „ od finančnej krízy v USA. Zrútili sa predpoklady buržoáznych ideológov, Súčasná kríza , pripomína kapitalistickej sústave, že v jej osude, niet nijakých zmien k lepšiemu.
Súčasná najsilnejšia kríza, ktorá je v povojnovom období aj najťažšia, kde nastáva obdobie hospodárskeho rozvratu, likviduje materiálny základ projektov sociálno politckého upevňovania buržoázneho zriadenia.
Hospodárske a finančné neúspechy majú vážny dôsledok. Padlo presvedčenie, že možno riadiť, vlastný sociálno ekonomický osud, ktoré sa presadzovalo v buržoáznych kruhoch i v rámci Európskej únie. Ilúzia, že VTR pomôže kapitalizmu, posilní jeho moc a zmenší jeho problémy, sa zjavne stráca .
Na pozadí sociálnych a hospodárskych pohrôm, ktoré sa prejavili v heslách „ sociálneho štátu a „ štátu všeobecného blahobytu „ , sa už nemôže zvýšiť / alebo by sa nemala / propaganda „ ľudového „ kapitalizmu v očiach más.
Všetky tieto zmeny majú elektrizujúci účinok, na najnižšie vrstvy buržoáznej spoločnosti . Vlády reagujú bezradnosťou, zostreným bojom a zrážkami rozličných prúdov a politických strán, dolu opäť narastá rozčarovanie, nálady nespokojnosti a protesty odborového hnutia a pracujúcich. Náklady vyplývajúce zo všetkých krachov a neúspechov však znášajú pracujúci. Títo sú najviac postihnutí hospodárskou , finačnou krízou a ťažkosťami, ktoré sú jej sprievodným javom v zdravotníctve, školstve, kultúre a medzi mládežou.
Otrasy, ktoré prežíva súčasný kapitalistický svet vyvolávajú vážne následky v politickej oblasti.. Preto, je potrebné, aby komunisti zosilnili aktivitu v činnosti s pracujúcimi a inými politickými ľavicovo orientovanými stranami a hnutiami.
Východiská z rastúcich ťažkostí, na ktoré naráža buržoázia pri udržiavaní svojho politického vplyvu budú sformulované, len vtedy ak sa uskutoční anylýza súčasného pohybu doprava, najmä v rozložení politických síl celého radu štátov. Krízové situácie, ako potvrdzuje politická prax, prebúdzajú u veľkej časti buržoázie strach dokonca , až nerozumné záchvaty použitia prostriedkov tvrdej politiky, politiky útlaku prechodu do útoku proti pracujúcim.
Ich propaganda však zaslepuje vedomie ľudí v záujmoch vládnucej triedy. Bolo by naivné predpokladať, že konzervatívne pravicové krídla vo vládach budú víťaziť tým, že budú široko hlásať svoje reakčné názory a ciele, že by otvorene propagovali antisociálne zákony a reformy.
Nikdy tak bezočivo a otvorene neviedli volebné kampane. Vyzbrojili sa množstvom demagogických téz a hesiel, ktoré kalkulovali so sympatiami k širokej verejnosti. Napríklad sa vykresľovali a vykresľujú, ako bojovníci proti byrokracii, žiadajú znížiť stav štátneho aparátu, a náklady naň, čo vyvoláva pozitívny ohlas u verejnosti, legalizáciu marihuany,obhajobou zámeru nefinancovať v rámci EU Grécko, návrhmi, aby štátna moc nezasahovala do demokratických reforiem, v rámci sociálnej a hospodárskej oblasti, antisociálny zákonník práce, dôchodková reforma proti dôchodcom, privatizácia nemocníc a zdravotníckých špecializovaných zariadení, . Napr. dereguláciu štátnej moci v SR , pravica potrebuje na to, štátna moc menej zasahovala a aby bola oslabená v plnení úloh ochrany záujmov más , ktoré jej z Ústavy SR vyplývajú. Dereguláciu zdôvodňujú dojemnou „ starostlivosťou „ o demokratické slobody . Pravica kladie osobitný dôraz na požiadavky bojovať proti zločinnosti a zastaviť úpadok spoločenskej morálky. Zo znalosťou maskovať triedny diktát , akýmsi fiktívnym bojom proti narušovaniu zákonov, v záujme ľudu a národnej bezpečnosti. Nie nadarmo sa hovorí, „ že polícia nevidí na pravé oko, no ľavé má vo zvýšenej pohotovosti „. Podnecuje spoločnosť proti revolučným vystúpeniam vykorisťovaných, pričom tieto vystúpenia interpretuje, ako porušovanie zákonov a terorizmus. Pravica vo svete a v Európe vytvára o sebe predstavu najrozhodnejších obhajcov mravného ozdravenia spoločnosti, , hoci práve ona najčastejšie siaha po terorizme, exporte kontrarevolúcie, a po represáliách proti pokrokovo zmýšľajúcim ľuďom, chrakterizuje ju najhlbšie porušovanie ľudských práv, a potláčanie každého iného zmýšľania.
Záverom
Čím dlhšie existuje kapitalistické spoločenské zriadenie, a čím väčšmi odhaľuje svoju nehumánnu vykorisťovateľskú podstatu, tým väčšiu časť spoločnosti ženie do tábora svojich nepriateľov. Veľký latinskoamerický spisovateľ Eduardo Galeano nedávno vysvetlil, ako kapitalizmus posúva čoraz nižšie, všetky ľudské hodnoty : „ Z pohľadu ekonomiky je predaj zbraní totožný s predajom potravín. Keď sa zrúti budova,alebo havaruje lietadlo, je to z pohľadu ľudí nachádzajúcich sa vo vnútri niečo hrôzostrašné , ale je to celkom prijateľné z hľadiska rastu hrubého domáceho produktu, ktorý môžeme niekedy nazvať aj hrubým kriminálnym produktom“ . „ Kapitalizmus stručne povedané, surová ekonomika, ekonomika bez srdca,hanby a citu „ Stal sa antitézou zmyslu ľudského života a jeho rozvoja, píše sa v práci Michale Alberta : Naša nádej život bez kapitalizmu „ / str. 15 vyd.Spolku Slovenských spisovateľov, 2009./
Proces rastu a upevňovania , zjednocovania demokratických síl sa vyvíja nerovnomerne. Zabrzdiť ho a podľa možností obrátiť späť, to je pre vládnuce triedy najdôležitejšia úloha. Pri pokusoch riešiť ju, sa nezastavia pred ničím.Využíva sa každý prostriedkok protikladného pôsobenia – od vynaliezavého politického manévrovania až po hrubé násilie.
História každej kapitalistickej krajiny, nie je len panorámou výdobytkov bojovníkov proti vykorisťovateľskému zriadeniu, ale aj reťazou ich porážok napr. fašistický prevrat v Chile v roku 1973, a iné porážky s katastrofálnymi následkami pre robotnícke a pokrokové hnutie.
Upevňovanie nových pokrokových spoločenských síl , je iba postupne sa skladajúca bilancia, ich neustálych zrážok s buržoáziou a nie dominujúcou tendeciou, v každom historickom okamihu v každej krajine.
Predvojom týchto síl sú komunisti. Ich boj za najbližšie i za perspektívne ciele robotníckej triedy, za životné záujmy všetkých pracujúcich je najdôslednejší. Sú skutoční predstavitelia a obhajcovia národných záujmov svojich krajín To vysvetľuje ich politický postoj, že sú ustavične v popredí politického života kapitalistických krajín,napriek tomu, že buržoázia sa samozrejme mimoriadne horlivo zasadzuje o zákaz Komunistických strán a o oslabovanie ich vplyvu na masy.
Stále sa zväčšuje rozsah vplyvu hnutí a síl, ktoré určitým spôsobom prejavujú nespokojnosť s kapitalistickým systémom. Najmä so sociálnymi problémami, ktoré toto zriadenie plodí, so sociálnou nerovnosťou, antidemokratizmom, útlakom a agresívnymi násilnými tendenciami v zahraničnej politike. Prirodzene, tieto sily a hnutia nestoja na rozdiel, od komunistov na uvedomelých protikapitalistických pozíciách. Nevytyčujú požiadavky na likvidáciu tohto zriadenia, nevypracuvávajú teórie na alternatívne spoločenské zriadenie. Mieria iba , na jednotlivé negatívne stránky kapitalizmu. Ćasto hlásajú úsile „ napraviť“ a „ zlepšiť „ kapitalizmus. Okrem subjektívneho úsilia, táto sila protestujúcich ,požadujúcich a odsudzujúcich organizácií prúdov, skupín a hnutí, má aj objektívny zmysel a poslanie. Stupeň sociálneho napätia v kapitalistickom svete rastie, veľká nespokojnosť zachvacuje čoraz širšie vrstvy obyvateľstva – v tom je podstata týchto hnutí. Kapitalizmus prejavuje svoju sociálnu nestabilitu.
Rast aktivity más, je spojený s rastúcim protivojnovým hnutím, ktoré je v mnohých krajinách, svojráznym katalyzátorom iných protestných kampaní, ako sme boli svedkami protesov proti vojne v Lýbii. Prebieha zbližovanie cieľov jedných aj druhých. Čoraz viacej, sa boj za mier preplieta s bojom za ekologickú bezpečnosť,zamestnanosť za zvyšovanie životnej úrovne pod heslami :
Prácu a mier !, „ Kapitalizmus vojna bieda hnus „ !
Základný rozpor kapitalizmu pôsobí, ako hlavná príčina periodicky a cyklicky sa opakujúcich ekonomických, finančných kríz. Ich odstránenie je možné jedine vyriešením základného protivorečia – jeho zrušením, uskutočniť zásadnú zmenu spôsobu výroby, zrušením vládnucích kapitalistických ekonomických a hlavne vlastníckych vzťahov na výrobné prostriedky , ktoré musia byť nahradené novými socialistickými ekonomickými vzťahmi , cestou a prostredníctvom socialistickej revolúcie. Pripomíname, že základným protirečením kapitalizmu, je rozpor medzi spoločenským charakterom práce a výroby a súkromnovlastníckym privlastňovaním produktov tejto práce a výroby. Preto si pripomeňme, že otázky zospoločenštenia nutne a zákonite vyplývajú zo základného ekonomického zákona a protirečenia kapitalizmu. Obsahom základného ekonomického zákona je dosahovanie, čo najväčšej nadhodnoty – t.j. hodnoty vytvorenej námedzným výrobcom , robotníkom nad hodnotu jeho pracovnej sily, ktorú si bez náhrady privlastňujú kapitalisti. Hybným motívom a určujúcim účelom kapitalistického výrobného procesu je čo najväčšie sebazhodnotenie kapitálu t,j. čo najväčšia výroba nadhodnoty, teda čo najväčšie vykorisťovanie pracovnej sily kapitalistom. Tento zákon podmieňuje všetky ďaľšie základné podstatné stránky, rysy a procesy kapitalistického spôsobu výroby.
Kapitalizmus ako spoločenský systém , je chorý a to nevyliečiteľne.Diagnózu choroby už dávno stanovili marxisti – všeobecná kríza. To nie je náhodný obrat ani krátkodobý výkyv, ani dôsledok chýb a omylov buržoáznych vlád a politikov. Život sa neriadi zbožnými želaniami, ale zákonmi spoločenského vývoja. Hlboká a najhlbšia súčasnosti - všeobecná kríza, ktorú prežíva posledné triedne antagonistické zriadenie je neodvratný a nepretržítý proces v koncentrovanej podobe, vyjadrujúci úpadok kapitalistického systému. Je to dôsledok nezmieriteľných protirečení vlastných tejto formácii. Posledných 15 - 20 rokov poskytlo a poskytuje veľa dôkazov o prehlbovaní všeobecnej krízy kapitalizmu. Kapitalistický systém vo svete naráža teraz na nebývalé prelínanie a vzájomné prehlbovanie všetkých protirečení a dostáva sa do takého množstva sociálnych a ďalších bezvýchodiskových situácií, aké nepoznal za celé stáročia svojho vývoja.
Preto je dôležité pre komunistov poznať, že je to protirečenie medzi prácou a kapitálom, medzi monopolmi, a obrovskou väčšinou obyvateľstva v kapitalistickom spoločenskom systéme. Protirečenie medzi transnacionálnymi korporáciami,a národnou štátnou formou politickej organizácie spoločnosti., medzi imperialistickými veľmocami, medzi hlavnými centrami súčasného imperializmu, protirečenia globálneho rozsahu ktoré sa týkajú samých základov existencie ľudstva.
Mestská organizácia KSS Košice