Všeobecná kríza kapitalizmu - cesta, ktorá nikam nevedie

     Kapitalizmus prežíva všeobecnú krízu. Nezačala sa predminulý rok v USA ako to mnohí tkzv. odborníci na ekonomické vedy a finančné vzťahy prezentujú. Je to zákonitý výsledok toho, že sa zostrujú protiklady kapitalistického spôsobu výroby v súčasnom štádiu jeho vývinu. Ako vidíme, kríza nezasahuje len jednu krajinu, alebo len jednu stránku kapitalistickej spoločnosti, ale celú túto spoločnosť. Čo zamlčuje pravicová tlač v SR, a prezentuje akúsi finančnú krízu bankového systému, ktorú zavinili, že vraj nezodpovední občania so svojimi úvermi. Všetci dobre vieme, že je to kríza z nadvýroby vlastná kapitalizmu v jeho boji za zisk - kapitál.
Všeobecná kríza kapitalizmu prechádza vo svojom procese niekoľkými etapami a fázami.. Ako vieme z histórie jej prvá etapa sa začala prvou svetovou vojnou a víťazstvom socialistickej revolúcie v r. 1917 v Rusku.
    Počas druhej svetovej vojny prechádza kríza do druhej etapy. Boli rozdrvené útočné sily medzinárodného imperializmu, zamerané proti sovietskemu Rusku a to nemecký fašizmus a japonský militarizmus ako aj fašistický satelity , Maďarsko, Rumunsko. Vznikli ľudovodemokratické a socialistické štáty. Kapitalizmus prestal byť jedinou svetovou sústavou.
     Aké zmeny  nastali v tretej etape všeobecnej krízy kapitalizmu ?
Bolo to víťazstvo socializmu a veľkej skupine krajín, rozhodujúci rast síl bojujúcich na celom svete za socializmus.
    Vplyv kapitalizmu sa postupne začal zmenšovať. Došlo k rozpadu koloniálneho systému , ako výsledok národnooslobodzovacích revolúcií. Mnohé krajiny sa za podpory socialistickej sústavy dali na cestu samostatného rozvoja.
Zostrovanie protirečení kapitalistického systému predovšetkým medzi výrobnými silami a výrobnými vzťahmi podnietilo ďalší rast revolučného hnutia robotníckej triedy v kapitalistických štátoch. Postupne dochádzalo k zapojeniu  sa do triednych bojov prevažnej väčšiny obyvateľstva kapitalistických krajín.
     Osobitosti rozvoja kapitalizmu v šesťdesiatych a sedemdesiatych minulého storočia  sa v značnej miere vysvetľujú tým, že kapitalizmus sa nevyhnutne musí prispôsobovať novej situácii vo svete. Monopoly, široko využívajú najmä výsledky vedecko technickej revolúcie, aby tým upevňovali svoje pozície , aby zosilnili vykorisťovanie pracujúcich .
     Tomuto cieľu slúžia aj  metódy štátnomonopolistického riadenia. Pomocou týchto metód sa vedie a zabezpečuje nové vyzbrojovanie armád a vyvolávajú sa nové tkz. lokálne „ humánne vojny za slobodu a demokraciu“  v kapitalistickom rúchu, kde sa skúšajú humánne ohraničené bombardovanie nepriateľských cieľov - väčšinou civilných a priemyselných.
     Vieme , že vojnové odvetvia priemyslu sa stali základným „spotrebiteľom „ vymožeností VTR, čo umožňuje dočasne „ stabilizovať „ a stimulovať ekonomický rast, nevedie to však k  stabilizácii kapitalizmu ako spoločenského systému.
     Naopak i napriek dočasnej porážke socializmu v ZSSR a krajinách Východnej Európy jeho vnútorné protirečenia sa viacej prehlbujú, ako to dokumentujú udalosti v Grécku, Taliansku, Španielsku, v Severnej Afrike,  a samozrejme aj u nás na Slovensku.
     Zostruje sa protiklad medzi výrobnými silami, ktoré ako vidíme majú viac spoločenský charakter s výrobnými vzťahmi , ktoré charakterizuje rastúca moc monopolistického  kapitálu posilnená v EU.
     Výrazom toho je aj súčasná  ďalšia etapa všeobecnej krízy kapitalizmu, krízy hospodárstva, ktorá má veľmi ničivý charakter. Etapa tejto krízy  sa zvlášť prejavuje od minulého roku a nadobúda veľký nekontrolovateľný rozsah. Zachvátila všetky hlavné centrá svetového kapitalistického hospodárstva, včítane centier bývalých socialistických štátov.. Došlo k prudkému poklesu priemyselnej výroby, nárastu vysokej nezamestnanosti, hrubému porušovaniu a úplné obmedzovaniu  základných práv právo na prácu, právo na oddych,  na vzdelanie a zabezpečenie v starobe, právo na ochranu zdravia, právo na byt, právo na využívanie kultúrnych hodnôt, slobodu vedecko technickej a umeleckej tvorivosti , právo na vzdelanie ,právo  pracujúcich na riadení štátu a spoločenských záležitostí . Došlo k frontálnemu útoku na základné sociálne práva s cieľom uchrániť zisk kapitálu na úkor pracujúceho človeka.
     Prehlbovanie sociálnopolitických rozporov kapitalistických štátov i v rámci EU  sa spája s tým, že naďalej  prechádza od buržoáznej demokracie postupne ku politickej reakcii pravicového charakteru. Z histórie vieme, že zosilnenie politickej reakcie viedlo k nastoleniu fašizmu. Imperializmus splodil fašizmus – režim politického teroru a vyhladzovania národov. Všade kde sa mu to darí, útočí na demokratické práva a slobody, na ľudskú dôstojnosť, pestuje násilie a rasizmus. Zatiaľ sa extrémisti, neonacisti  a nacionalisti maskujú sociálnou demagógiou. Situácia však nasvedčuje, že sa týmto silám začína dariť. Rastú  tendencie charakterizujúce násilie a nezákonnosti, beztrestnosti za porušovanie zákonov..
     Aj v podmienkach Slovenska nadobúda kontrola veľkokapitálu nad činnosťou vlády bezprostredný  charakter. Miliardári sa za pomoci svojich nastavených predstaviteľov niekedy aj  poslancov, ministrov, vysokých štátnych úradníkov, čím ďalej tým častejšie obhajujú záujmy kapitálu aj , pri riadení štátnych záležitostí, pri kormidle štátnej správy. Tradičné inštitúcie  buržoáznej demokracie sa postupne stávajú čírou formalitou. Posilňovanie výkonnej moci na úkor zákonodarnej, znižovanie úlohy parlamentu, pri určovaní politiky majú čoraz väčšiu úlohu kruhy spojené s kriminálnym pozadím. Neustále zasahovanie do súkromného života občanov, korupcia, obmedzovanie činnosti ľavicových organizácií , rozširovanie moci tých , ktorí majú vplyv na presadzovanie protirobotníckych právnych noriem, ( Zákonníka práce v SR ), také sa začínajú prejavovať tendencie v krajinách EU. Stávajú sa postupne každodennou normou  súčasného buržoaznehosystému.
     Pod tlakom pracujúcich „ nakazených socializmom „ je vládnuca garnitúra nútená pripúšťať niektoré demokratické slobody. Práve túto skutočnosť využívajú pravicoví propagandisti a „ politológovia, tkzv. slobodná tlač a médiá na to, aby oslavovali“ slobodný svet „Uvedomelosť a aktivita demokratické zmýšľanie pracujúcich  donucuje monopoly ,  aby uskutočňovali premyslené opatrenia na politické spracovávanie más. Pritom sa veľký význam pripisuje rozdeľovaniu triešteniu robotníckych más, jeho ohlupovaniu. Monopoly finančne podporujú svoje politické organizácie. Na politické obalamútenie más vládnuca garnitúra  široko propaguje volebný systém , plurality politických strán a vydáva ho za prejav najvyššej demokracie. Aj naše buržoázne politické strany vyjadrujú záujmy rôznych skupín sú však nástrojom monopolistického kapitálu. Súperenie medzi nimi sa redukuje na boj o štátne miesta, o riešenie otázky, ktorá monopolistická skupina bude potláčať a okrádať  ľud  v najbližších štyroch rokoch .
     Buržoázni ideológovia hlásajú večnosť kapitalizmu, no súčasný život ukazuje na jeho prechodný charakter. Neschopnosť ideológov perspektívne odumierajúcej triedy odpovedať na otázky ktoré kladie reálny život a urobiť realistickú prognózu budúcnosti vedie k všeobecnej degradácii spoločenského myslenia. Súčasní platení, ideológovia sa snažia falšovať dejiny, ľudského myslenia a preto velebia u mysliteľov minulosti čo bolo reakčné, konzervatívne, čo stojí proti objektívnosti zákonov spoločenského rozvoja. Sociálny pesimizmus a bezperspektívnosť , to  sú charakteristické črty súčasnej ideológie. Prejavujú sa v súvislosti s hlbokou krízou ekonomiky a politiky. Záchranu hľadajú v antikomunizme, ktorý je využívaný na zastrašovanie  a v boji proti socialistickým ideám ,teóriám a silám.
     Po analýze napr. našich televíznych programov je zrejmé, že  sa táto masová kultúra a ideológia usiluje vnášať do vedomia a myslenia ľudí myšlienky individualizmu, ktorého devízou je osobný úspech za každú cenu. Za cenu násilia vrážd a likvidácie ľudského života. Kult násilia, pornografia, sú väčšinou stálymi témami , česť ojedinelým výnimkám ,  filmov, literatúry  a programov najmä amerického pôvodu. To všetko narušuje základy morálky najmä detí a mládeže. Rast zločinnosti, kriminality, privádza do úžasu väčšinu národov v EU a vo svete. Štátna moc nie je schopná sa postaviť proti vzrastajúcej vlne násilia na uliciach, štadiónoch, kultúrnych podujatiach a pod. Tieto tkzv. „ ideály „ !  spôsobu života strácajú vládu nad ľudským rozumom.      
     V národe rastie úsilie o rozhodné obrodenie spoločnosti, kritizuje sa súčasná masová kultúra, rastie záujem o normálne a reálne ľudské problémy a život o spôsob života za socializmu, kedy bola práca , bývanie ,oddych bez strachu z násilia .

     Zostruje sa ekologická, finančná, surovinová kríza. Súčasný kapitalizmus zažíva niekoľko hospodárskych poklesov, veľký  rozsah nadobúda inflácia.
Najdôležitejšie je, že terajšia ďalšia etapa pokračujúcej krízy poukazuje na ohraničené možnosti, na vnútorné rozpory štátnomonopolistickej ekonomiky takzv. sociálneho štátu, celej politiky prispôsobovania sa.. V tomto pravicové vlády videli všeliek na svoje neprekonateľné ťažkosti na vybudovanie „ bezkonfliktného kapitalizmu „.. Celkom zreteľne vidieť , ako málo napomáha štátne regulovanie kapitalistického hospodárstva aj v EU.
     Kapitalistické vlády včítane Slovenskej , svojimi „ protiinflačnými a finančnými opatreniami „ spôsobujú v konečnom dôsledku stagnáciu výroby a rast nezamestnanosti. V úsilí zadržať pokles výroby a stagnáciu priemyslu
a poľnohospodárstva ešte viac stupňujú infláciu.
     Kapitalistické štáty sú postupne zachvacované triednymi, rasovými, národnostnými, konfliktami. Sociálnopolitická labilita sa stáva charakteristickou črtou spoločenského procesu  aj v EU. V období degradácie základných hodnôt, ktoré prináša  kapitalizmus a hospodárska kríza stojí dôležitá otázka obrany demokratických a humánnych princípov obrany proti fašizmu. Pod falošnými heslami slobody a demokracie , sa časť obyvateľstva dáva klamať pohrobkom nacizmu, predstaviteľom násilia a kriminálnych prejavov zločinného extrémizmu.
Vinou tejto politiky aj v bývalých koloniálnych, rozvojových krajinách ich národy trpia biedou a hladom. „ Kam sa človek pozrie napísal V. I. Lenin v r. 1913,  – všade vidí možnosti a úlohy, ktoré by ľudstvo pokojne mohlo zvládnuť a to hneď. Prekáža však kapitalizmus. Nahromadil celé hory bohatstva a z ľudí urobil otrokov tohto bohatstva“
Civilizácia, sloboda  a bohatstvo za kapitalizmu pripomínajú toho presýteného boháča, ktorý hnije za živa a nedá žiť tomu čo je mladé...“
     V podmienkach štátnomonopolistických vzťahov sa zosilňuje pôsobenie zákona nerovnomerného rozvoja kapitalizmu. Vidieť to názorne aj na malom Slovensku. Rozdiely medzi západným, stredným a východným Slovenskom .Čoraz rýchlejšie sa mení pomer síl medzi hlavnými kapitalistickými centrami. Monopolistický kapitál hľadá nové formy a nové prostriedky boja za rozdelenie trhov. V poslednom období vzrástla úloha nadnárodných monopolov. Tieto gigantické združenia, ktoré pôsobia v rôznych odvetviach ekonomiky a na území desiatok a stoviek  krajín predstavujú vykorisťovateľskú podstatu  súčasného kapitalizmu. Ich činnosť nadobúda čoraz ostrejší konkurenčný charakter. Riešia sa aj problémy trhov cestou monopolistickej integrácie v rámci EU. Úsilie monopolov Nemecka sa stretáva s odporom Francúzka a Veľkej Británie. Japonské,  a monopoly európskej únie  konkurujú americkému kapitálu. Konkurencia Číny prináša problémy pre monopoly Európy a USA. Vyostrujú sa rozpory medzi EU, USA, Japonskom , krajinami Afriky a Ázie. Stupňuje sa boj o trhy o zdroje surovín a energie. Prehĺbenie rozporov medzi kapitalistickými krajinami sa prejavuje aj v postavení agresívneho vojenského bloku NATO v jeho útočnej stratégie voči Rusku, Kaukazu  ,Blízkemu Východu, severnej Afriky  a ďalším krajinám vo svete.
Prehĺbenie medzinárodného súperenia a vyvolávanie agresívnych vojenských konfliktov  je dokladom ďalšieho zostrenia protirečení kapitalizmu.

     Takáto je žiaľ súčasnosť, ktorú treba revolučným spôsobom zmeniť. Zmeniť v prospech spravodlivej socialistickej spoločnosti. To si vyžaduje prípravu robotníckej triedy jej predvoja politickej strany a väčšiny pracujúcich na uskutočnenie socialistickej revolúcie, t.j. prevzatie moci revolučnou cestou.