Dvadsať dva rokov po „ novembrovom sne o krajšom živote „ – rozumej „ veľkej kriminálnej revolúcii“ , si pravičiari a im podobní kriminálni privatizéri neuvedomujú, že prevažná väčšina občanov na Slovensku im na nezmyselné strašenie protisocialistickou kartou neskočí. Ľudia sa poučili i napriek nižšej politickej rozhľadenosti a kultúry .Praktické skúsenosti zo zavádzania „ tkzv. vyspelej demokracie západného typu „ po novembri v r. 1989 im už dávno otvorili oči.
Voliči nie sú hlúpi a apolitický , ako si to mnohí v médiách nahovárajú a propagujú dokážu si informácie veľmi dobre porovnať a analyzovať. „ Tkzv. pravicoví renomovaní „. politológovia na Slovensku charakterizovali nízku účasť a nezáujem voličov o voľby práve tkzv. „ apolitičnosťou“ národa. Práve naopak, nízka účasť a nezáujem o aktivity občanov , je zapríčinená najmä primitívnou politickou kultúrou predstaviteľov politických strán, ich ekonomickou negramotnosťou a chamtivosťou.
Podceňovať myslenie ľudí sa nevypláca. Je už teraz jasné, že boj o korytá si nevyberá, priateľov a nepriateľov. Politici kalkulujú , spájajú svoje úsilie o svoje pretrvanie o svoju večnú stoličku v parlamente, zastupiteľstvách a vo funkciách neomylných, nemysliac, na občana. Občan je potrebný pred voľbami, aby naletel na sľuby a vábivú reklamu a hodil pre nich do volebnej urny svoj hlas. Ide o hru ktorej už občania neveria. Účasť voličov vo voľbách do zastupiteľských orgánov samosprávnych krajov je toho názorným príkladom
Vedúci predstavitelia, „ hrabavej a nenásytnej hydiny „ , politických strán sa snažia ľuďom nahovoriť že urobia všetko pre ich blaho a životnú úroveň. Hrajú na starú strunu, že ako bolo za socializmu „ zle „ a ako bude ešte horšie ak získa moc ich protivník. Pritom sú presvedčení o tom, že občania SR , ich snahy o „ šťastnú svetlú budúcnosť slovenského národa nechápu „. Chyby socializmu a jeho nedostatky, ktorý bol v začiatočnom štádiu rozvoja a jeho deformácie, ktoré objektívne existovali nafukujú ako bublinu, ktorá má zatemniť jeho podstatu, že bola práca, bezplatné vzdelanie, prístupná kultúra, všestranný šport a bezplatné zdravotníctvo pre široké masy obyvateľstva.
Občania sa k tejto snahe politických strán „ využiť kydanie hnoja“ na všetko okrem svojej „ hlboko demokratickej a pre národ bojujúcej strany“ a svojej osoby zo značnou nevôľou. Bežní pracovitý národ poukazuje na bezobsažnú a bezvýchodiskovú hospodársku politiku a krízovú ekonomiku , politiku parlamentných strán.
Zlostná kritika všetkého , čo bolo dobré za socializmu prekrúcanie jeho histórie, a vôbec našej histórie aj do socializmu, výsledkov a sociálnej politiky, kde mal každý prácu a právo na ochranu zdravia , života a majetku - nemá perspektívu.
Preto je veľmi dôležité už tejto etape aby KSS pripravovala nových príťažlivých agitátorov , odborne zdatných a morálne vyspelých a zmenila o 180 stupňov taktiku a obsah komunikácie s obyvateľstvom. Formy a metódy každodennej práce s obyvateľstvom . KSS treba organizačne pripraviť tak aby, osobnú agitáciu a masovopolitickú prácu orientovala na potreby a záujmy občana. To predpokladá aby ZO KSS prehodnotili svoju vlastnú prácu a rozlúčili sa s tými, ktorí dlhodobo nejavia o prácu a plnenie konkrétnych úloh záujem a v podstate sú formálni členovia. Myslím si, nech zostanú radšej sympatizantmi. Dôvodom pre toto tvrdenie je súčasný stav a zloženie členskej základne strany. K tomu pripravuje OV KSS Plán - návrh ideovo politickej prípravy pre komunistov mesta Košice. Tento bude prerolovaný v zmysle záverov VII. zjazdu KSS v mesiaci február a na čs. ZO KSS v mesiaci marec 2011
II.
Zvláštnym fenoménom, ktorý ukazuje na podstatu súčasnej kapitalistickej spoločnosti na Slovensku je násilie, rasová neznášanlivosť, teda kriminalita.
Absurdnosť a krutosť dôsledkov kriminálnej štatistiky nebude pútať pozornosť len kriminológov, kriminalistov, trestnej justície, policajných zborov a ďalších subjektov zainteresovaných na kontrole kriminality, ale stále viac bude predmetom úvah aj filozofov, etikov, sociológov, psychológov, psychiatrov, etnografov, demografov a predstaviteľov ďalších vedných odborov, praktikov, profesionálov, ale aj širokej laickej verejnosti a pochopiteľne i buržoáznej vlády a parlamentu.
V bežnom živote však hrozbu a strašiaka socializmu postupne strieda násilná a hrubá kriminalita .
Kriminalita má výraznú spätosť s procesmi spoločensko-hospodárskych premien. V dôsledku prudkých sociálnych zmien dochádza k oslabeniu sociálnej sebakontroly jedincov, k zmenám hodnotovej orientácie, k poruchám v konaní a prekročení jestvujúcich noriem. Dynamika spoločenského vývoja, proces transformácie, osobitne sociálna diferenciácia spoločnosti, t.j. vytesňovanie a marginalizácia určitých sociálnych skupín, je potenciálnym faktorom procesu nárastu kriminality. Obdobie po roku 1989 sa na Slovensku vyznačuje výrazným nárastom zločinnosti. Zmenila sa jej kvantita (vzrástol jej objem), ale aj kvalita (štruktúra kriminality, metódy a skladba páchateľov a pod.).
Hrozivá štatistika, ktorá v sebe skrýva utrpenie, strádanie a iné ujmy nesmierne veľkého počtu ľudí, by mala byť varujúca. Ak rátame s približne s 5 miliónmi obyvateľov SR, potom pri súčasnom indexe registrovaných (!) trestných činov v prepočte na 10 000 obyvateľov, možno každoročne očakávať prinajmenšom o 260 – 380 spáchaných násilných trestných činov na viac . Súčasný ročný nárast obyvateľov SR je 4 až 5-krát nižší, než nárast kriminality. Pri zohľadnení latentnej kriminality by mohlo byť toto hrozivé číslo aj 2 až 3-krát väčšie, teda mohlo by prevyšovať 500.
Táto úvaha nie je prezentovaná ako fatálna budúcnosť ľudstva, nechce byť hrozbou, ale varovaním pred prípadnou ľahkomyseľnosťou. Pre nás, KSS a ľavicovo orientovaných mladých ľudí na Slovensku, je skôr výzvou na prijatie systémových spoločenských , založených na dôsledne vedeckom, realistickom, a najmä včasnom využití všetkých ľudských a materiálnych potenciálov. Je najvyšší čas aby sme sa konečne s týmto fenoménom začali vážne zaoberať. Pogromy na inak zmýšľajúcich a rasistické a fašistické násilie je už za dverami.
III.
Preto tu asi pretrváva zakrývanie kriminálneho spoločenského systému strašiakom komunizmu, ktorý ako vieme u nás a nikde na svete nebol reálne vybudovaný. Bol v plienkach a ako taký mal aj svoje nedostatky a chyby v konkrétnej etape jeho budovania . Avšak aj so svojimi chybami bol socialistický systém 100 krát humánnejší a demokratickejší , a najmä sociálny v porovnaní s hociktorým vyspelým demokratickým kapitalistický štátom. Bol pred postupným zbavovaním sa chýb detských nemocí a bol pred jeho ďalším rozvojom, ktorý odkrývala a využíval prednosti socializmu . Došlo však ku kolapsu pre nás zo známych príčin vnútornej zrady , vedením revizionistickou klikou vo vedení KSSZ a štátnych orgánov v ZSSR.
Pri „ vzdelaní“ predstaviteľov pravicových strán, sme presvedčení, že veľmi dobre vedia, že u nás a vo východnej Európe a nikde na svete rozvinutý demokratický , socializmus , ako spoločenská formácia, nikdy nebol reálne dobudovaný , bol vo svojom procese v rozvoji a nikto to ani netvrdil. ZSSR i ČSSR mali vo svojom názve socialistický, socialistická . To je veľký rozdiel v spoločenskej formácii , píše Václav Věterař .
Anti - socializmus sa pravicou často nepoužíva, pretože ten bol a aj je v programoch západných socialistických a sociálne demokratických strán. Slovo komunizmus sa stáva strašiakom a je snaha stotožniť tento pojem s násilím a zločinnosťou. Nikto z pravicových politikov i politológov nedefinuje objektívne tento pojem. Nemôžu, pretože by, bol výsledok práve opačný, ako tvrdia. K hysterickému antikomunizmu ich vedie skutočne, píše ďalej p. Věterář ideologická a politická prázdnota ovenčená nepravdou a klamom. Prvky antikomunizmu sú využívané pre legitimizáciu politickej pravice. Strašenie komunizmom znamená podceňovanie rozumu občanov SR. Anti socialistická rétorika v čase hlbokej kapitalistickej krízy, nebude mať úspech. Občania sledujú programy pravicových strán a ich plnenie.
Sľuby a programy v sociálnej oblasti sa v uplynulom období roztopili ako prvý sneh. Ako sa môžu plniť programy keď niet z čoho, všetko cenné sa v SR rozkradlo a rozpredalo a je v súkromných rukách .
Zoštátnenie rozhodujúceho priemyslu, chémie, energetiky je určitým, ale len dočasným východiskom , pre naplnenie zdrojov potrebných na vzdelávanie a zdravie občanov a hlavne na ich pracovné príležitosti.
Prázdne reči pravicových politikov o ničom a o všetkom , sa plnia balastom a odkrývajú podstatu - bezperspektívnosť tohto systému. V ňom sa darí len korupcii kriminalite a bohatnutím bohatých, chudobnením väčšiny národa, ktorý žije pod hranicou biedy. Je to presná charakteristika súčasného stavu na Slovensku.
Pravicové strany nemajú žiadny reálny a hlavne nemajú a objektívne nemôžu mať konkrétny program na riešenie súčasných krízových problémov ekonomiky a nemajú východiská z čoraz horšej sociálnej situácie prevažnej väčšiny občanov.